Partnerstvo

 

Partnerské príbehy lásky sa dajú vyrozprávať aj cez poéziu. Posúďte sami.

 

Tichá pošta

Tvoje oči sú ako holubice
a Tvoja hlava ako púpava.
Vetrovka ako kôra z borovice
a Tvoja ruka pevná, žeravá.

Kde si sa tu vzal?
A kam Ťa nohy nesú?
Na koho myslíš, keď si sám?
Prečo sa smeješ, keď ma stretneš?
Prečo sa ja tak
             usmievam?
Na koho myslím, keď som sama?
Potajomky,
len pred Pánom.
Jemu to dýchnem do uška
On počuje aj bez slov
Vie, čo bude.
On Ti to možno
pošušká...
         
Naďa Mitanová

 

List nájdený vo fľaši na dne jazera

Mám ťa rada.
Ale prečo?
V tebe nesmiem hľadať rým.
Zavriem oči, zavriem uši, zavriem ústa,
keď ťa znova uvidím.
Odtínam útle výhonky, aj keď to bolí...
S rukami na oblohe
ďakujem
za tento jasný deň,
v ktorom mi chýbaš.

Naďa Mitanová

 

Tienisté dni
(tieňohra s otvoreným koncom)

Naše tiene sa dotkli.
Naše ruky sa prelínajú-
čierne mačiatka túlavé.
Až tam, kde slnko nedovidí,
objali sa a...

                 zmizli.
Po chvíli prchavej.

Chcela by som ti na rozlúčku
darovať svoj tieň.
(Aby si v púšti mal kde kopať studňu.)

Možno to bolo iba snenie.
(Nie sú sny naše nočné tiene?)
A ty sa oslnene
                        túliš k inej žene...

Ja teraz prekročím svoj tieň
a viac sa k Bohu priviniem.

Alebo:
A ja si hrdo zviniem tieň
a novú lásku rozviniem.

Alebo:
Stane sa preto zo mňa tieň?
Tejto možnosti volám: Nie!

Naďa Mitanová

 

 

Práve čítate:

Miriam 9 - december 2006

Žena po slovensky

O Miriam
Aktuálne číslo
Archív