PRÍHOVOR

Milé sestry!

Veľa sa stretávam so slobodnými ženami rôzneho veku, teda viem, čo asi prežívate, aké pocity samoty a nenaplnenosti jednej túžby na vás doliehajú. Môj príhovor iste nebude pre všetky z vás, preto sa necíťte, prosím, poúčané. Ak ste niečím podobným už prešli či pochopili, zahoďte moje slová za hlavu alebo ich dajte prečítať tým, ktoré ich možno potrebujú.

Žena túži po manželstve hádam viac než muž. Bola stvorená pre vzťahy a budovanie tepla domova. Je nám to vlastné. Pokiaľ sa to nenaplní, zostáva v nás diera, otázky a môže nás to viesť aj k utiahnutosti.
Všimla som si a tiež som počula o niektorých, že túto bolestivú situáciu riešia odchodom z akejkoľvek ľudskej spoločnosti. Prosím vás, len toto nerobte. Partnera si asi nemôžete vyčarovať Rumburakovým prsteňom, ale máte na to, aby ste chodili na akcie, kde sa stretávajú ženy s podobným trápením. Sú veci, ktoré neovplyvníme, ale zase sú veci, ktoré máme vo svojej moci. A to je napr. rozhodovanie, čo s časom – kam budem a kam nebudem chodiť, s kým sa budem a s kým nebudem stretať. Iste, nie každá je extrovertnej povahy, no som presvedčená, že dlhodobá samota a zožieranie sa v tichej komôrke nikomu nepomôže!!
Viem o niektorých, že sa úplne opustili a zišli na scestie. Áno, aj na to máme právo, ale prečo si voliť túto „pomoc“? Neexistuje už žiadna iná??! Iste, môžeme vyhlásiť: Boh sa na mňa vykašľal, modlila som sa predsa za partnera a nedal mi ho. Ale môžeme byť aj k sebe samej úprimné a pozrieť sa na svojich posledných – povedzme – desať rokov a zhodnotiť ich, či sme boli naozaj pred Bohom Ježišom úprimné a poctivé, či sme neskĺzli mimo Neho, či sme ešte pod Jeho dohľadom a v Jeho vedení.
Opakujem, nie pre všetky ženy je tento príhovor J.
Zdá sa mi, že niektoré (a to sa týka samozrejme aj mužov) dlhšiu dobu nerastú, nevyvíjajú sa, zamrzli v mŕtvom bode. V mŕtvom bode zahorknutosti, beznádeje, zranenosti ( na ktorú sú účinné lieky) či v zajatí svojich predstáv o živote s Pánom alebo sa nehýbe u nich nič v oblasti premeny charakteru. A Pán im tak chcel požehnať aj vzťah! Je len na nás, ako sa na seba pozrieme. Či sme naozaj počúvali Boha...

Viete, ani ja nemám naplnené všetky túžby a potreby. A uvedomujem si, že stojím len milosťou Božou. Moja sila nie je moja sila, ale Jeho. A takú silu chce dať Pán každej.
Denne stojíme pred výberom: radosť alebo zatrpknutosť?
Dôvodov na trpkosť je neúrekom v každom životnom stave a v každom veku.
Som slobodná a iné majú muža – nuž budem zatrpknutá.
Som vydatá, ale nemám deti a iné majú – budem zatrpknutá.
Mám deti, ale jedno je choré a iné ženy majú zdravé deti – dôvod na zatrpknutosť.
Mám zdravé deti, ale neučia sa tak dobre ako susedkine – zase zatrpknutosť.
Nemáme byt a ony majú – prečo aj my nie??? Nespravodlivosť! A zase dôvod na zatrpknutosť.
A môžeme menovať ďalej. Kedy budeme vlastne spokojné?
Poznám ženy, čo majú všetko. No nie sú pri Božom srdci, hoci veria v Jeho existenciu.

Milé priateľky, veľmi ľahko všetky upadáme do bolestnej beznádeje. Azda máme na to aj právo. Toto nám Pán Boh nevyčíta. Ale skúsme byť rozumné aspoň v tom, že prídeme popýtať o radu a povzbudenie, že vykročíme zo samoty alebo z nej pomôžeme vytiahnuť iné ženy – naše známe a priateľky.
K tomu nech nám dá dobrý Ocko silu a milosť!

Alena Ješková