Biblické ženy

 

Miriam, sestra Mojžišova

Ex 2,4-8; 15,20-21 Num 12,1-5;20,1

Rozdelenie ľudí na dve pohlavia je problémom pre každé ľudské pokolenie. Až dodnes sa s ním nevieme  vysporiadať. Stretávame sa s ním na všetkých kontinentoch a všade v cirkvi  pred ním stojíme bezradne. Boh stvoril ženu, aby bola mužovi pomocou, ale rovnocennou. Jej základným poslaním je úloha matky a vychovávateľky Božích detí. Ak sa žena tomuto poslaniu vyhne, vznikajú problémy. Nehovorí sa tým však, že žena nemôže mať aj iné poslanie.
Hoci v dejinách ľudstva bolo náboženstvo viac vecou mužov a nositeľmi Božieho zjavenia boli väčšinou muži, stretávame v tejto úlohe často aj ženy. Medzi biblickými ženami nájdeme aj také, ktoré dostali špeciálne poslanie v cirkvi alebo v národe. Jednou z nich je Mojžišova sestra Miriam - žena neobyčajných schopností. Nebola manželkou a matkou, ale bola verejne činná, samým Bohom vyvolená vodkyňa komunity a národa.

Ježiš v boji za rovnoprávnosť mužov a žien otriasol nadradenosťou mužov do úplných základov, takže sv. Pavol mohol vysloviť nahlas dôležitú pravdu: „...niet muža ani ženy, lebo vy všetci ste jedno v Kristovi Ježišovi!“ Gal 3,28. Nezmazáva rozdiely medzi mužom a ženou podľa Božieho poriadku, iba zmazáva hranice a poriadky, ktoré si počas dejín stanovili ľudia, a vracia všetko tam, kde to malo byť od počiatku.
Prvý raz sa Miriam objavuje pri zachraňovaní svojho mladšieho brata Mojžiša. Už vtedy to bolo rozumné dospievajúce dievča, asi tak 12 až 15-ročné. Matka sa na ňu mohla spoľahnúť.
Opatrovanie  mladších súrodencov zostáva vždy úlohou starších, zvlášť sestier. Starší má byť príkladom. Keďže sa však rodíme s dobrými aj zlými náklonnosťami, treba sa vysporiadať so závisťou, ktorá vidí v súrodencoch rivalov, ktorí nám prekážajú. Príčinou neznášanlivosti sú povahové vlastnosti. Aj tie najlepšie deti sa pohašteria, hoci tieto detské spory nemávajú dlhodobé následky, keďže deti čoskoro na všetko zabudnú. U starších však takéto nezrovnalosti deformujú charakter a spôsobujú trvalé boľavé rany. Môže to viesť až k nenávisti a k vražde, ako to bolo u Kaina a Ábela. Prvoradou úlohou vo výchove je pestovať svornosť medzi deťmi rôznych pováh a schopností.
Miriam ako staršia sestra nedala vo svojom srdci priestor kainovskej horkosti a neznášanlivosti voči bratovi, ale naopak - rozvinula súcit a lásku, ktorými zachránila svojho malého brata Mojžiša. Miriam nás učí, že našou úlohou je starať sa o druhých, lebo tu nie sme len sami pre seba. Vo svojej rodine sa nenaučila sebectvu, ale službe. Ak sa službe naučí už menšie dieťa, zakorení sa to v ňom. Ak službu neznáša už v mladosti, neskôr to bude ešte horšie.

Miriam je v druhom úryvku (Ex 15,20-21) už dospelá inteligentná osoba. Nevieme, prečo sa nevydala, ale vieme, že sa z nej nestala zahorknutá stará dievka. Bola človekom, ktorý mal životnú náplň, našla si miesto v cirkvi i v národe. Ukazuje sa to v situácii, kedy bol Izrael zázračne oslobodený z otroctva Egypta a prešiel cez Červené more na slobodu. Toto nadchlo dušu Miriam a inšpirovalo ju k plesaniu a chválospevu. Božie slovo o nej hovorí, že je prorokyňa. Znamená to, že je osobnosť, ktorá sa poddáva Duchu Božiemu a nechá sa ním inšpirovať. Miriam sa stala hudobníčkou a speváčkou, ktorá strhla do chválospevu celý Izrael. Musela byť naozaj inšpirovaná Duchom, keď sa k nej pridal celý národ a spolu oslavovali Boha za zázračné vyslobodenie.
Cirkev má dávať priestor ženám inšpirovaným Duchom, bez nich bude naopak veľmi chudobná. Tam, kde ženy stoja verne na svojom mieste, dochádza k ozdraveniu celej cirkvi. Duch Boží cez chválospev uzdravuje aj mužov. Ak sa zo spoločenstva strácajú muži a synovia, nesú vinu väčšinou ženy a matky, lebo nie sú prorokyňami, hovoria len svoje vlastné slová, ktoré neinšpirujú. Ženy môžu a musia byť predovšetkým prorokyňami.
Hoci Miriamin chválospev bol inšpirovaný nebom, boli v ňom aj národné prvky. Matky majú viesť deti k láske k Bohu, ale učiť ich aj  láske k národu a vlasti. Žena má totiž od prírody väčší cit pre  nábožnosť a vlastenectvo než muž. A k tomuto ich aj Boh povoláva. A pre Miriam to bolo životnou náplňou.

Vysoké stromy však hádžu aj dlhé tiene, preto okrem týchto krásnych vlastností Miriam aj padla – zlyhala ako človek reptaním. Ľudia vždy reptajú buď oprávnene alebo nezdravo - neprávom. Ak oprávnene, vtedy blahodarne hýbu svetom. Nezdravé reptanie však vychádza z nízkych pohnútok a nevykúpenosti charakteru. Toto bol prípad Miriam. Rovnako ako Kain a Ábel (rozhádali sa nábožní ľudia, nie neveriaci), sa dostali do sporu aj Miriam a Mojžiš.
Izrael viedli Mojžiš, Áron a Miriam – všetci traja nadaní vodcovia, dokonca súrodenci, ktorí sa mali radi. Nevedno kedy, ale v srdci Miriam sa ujal koreň horkosti – závisť. Predtým reptal proti Mojžišovi národ, teraz jeho súrodenci. Miriam už nevedela byť obetavá, nuž vyvolala palácovú revolúciu. Uvedomovala si, že je veľmi schopná, že vie strhnúť ľudí a ovládnuť situáciu. Chybou bolo, že sa začala porovnávať s Mojžišom. Dostala na svoju stranu aj Árona.
Ženy vedia strhnúť mužov, keď chcú. Rany od najbližších bývajú najťažšie. Aj Ježiša urážali farizeji, ale  asi najviac ho ranilo, keď ho príbuzní vyhlásili za pomäteného a zradili ho jeho apoštoli.

Zachvátila ju žiarlivosť - možno chcela byť vodkyňa ona, veď bola staršia... Mohla tiež tvrdiť,  že Áron ako prvorodený brat by mal byť hlavným vodcom a ona spolu s ním... veď nie je správne, že Mojžiš chce byť vo všetkom prvý...
Žiarlivosť si vždy hľadá nejaké ospravedlnenie pre svoje útoky...Miriam sa pravdepodobne nezhodla aj s Mojžišovou ženou – ženy ťažko znášajú nadvládu inej ženy. Mojžišova žena nebola židovka, ale bola to rozumná žena, dcéra rozumného muža. Miriam mala pravdu podľa litery zákona, keď Mojžišovi vytýkala manželstvo s Etiópčankou. Nebola to však pravda z Božieho pohľadu, lebo Boh si ho vyvolil napriek tomu za vodcu celého národa a Áron a Miriam mali byť jeho pomocníci. Boh ju v tejto veci nepodporil, lebo viac vedela o Duchu, než by podľa neho žila.
Treba ostať pokornými a nepredpisovať Bohu, ako má rozhodovať, ani ho netreba opravovať! Ani keď nás predtým použil na veľké veci! Boh je Pán, nie my, ako si to niekedy vďaka úspechom namýšľame. To isté skúsil Jozef pri žehnaní svojich synov, keď chcel dopriať každému to, čo on považoval za správne, ale nepodarilo sa mu to, Boh sám zasiahol a každému dal to požehnanie, aké On zamýšľal.
Keby Miriam chcela vidieť, bola by aj schopná uznať Božie predurčenie svojho mladšieho brata za vodcu národa. Avšak zaslepila ju žiarlivosť. Ona vlastne spolu s Áronom kritizovala Boží plán a povolanie.
Je veľmi riskantné postaviť sa proti Božím pomazaným. Lebo ten, kto sa ich dotýka, dotýka sa zrenice Božieho oka. Zach 2,8
Boh tu hneď zareagoval, hoci tak nerobí vždy. Niekedy nechá veci dlho akoby bez reakcie, ale tu dáva spory do poriadku hneď.
Tu sa Mojžiš vyznamenal. Písmo o ňom hovorí, že bol najpokornejší človek na zemi – mlčal. Nebolo to ľahké pri jeho cholerickej povahe, ale vedel, že nemá lepšie východisko – zvady Božích vodcov neboli vhodné. Vtedy Boh prehovoril namiesto neho. Dosvedčil Mojžiša a od Miriam a Árona odišiel. Zostali im síce pôvodné pozície, ale bez Božej prítomnosti v nich.
Keď odíde Boh, život, začne sa rozklad.
Miriam ochorela na malomocenstvo – čiže začala sa rozkladať zaživa.  Áron, keď uvidel svoj stav, konal pokánie. Je úžasné počuť starého človeka, veľkňaza, ako koná pokánie. Bol naozaj veľký muž, keď bol tohoto schopný.
A Mojžiš nepodľahol škodoradosti, ale prosil Boha za nich a nepripomínal mu ich pochybenie.
Božie milosrdenstvo však nie je vždy totožné s ľudskou mäkkosťou. Mojžiš chcel pre nich uzdravenie hneď, ale Boh trval na čase odkladu. Miriam verejne zhrešila, a preto musela byť aj verejne potrestaná. Toto nám hovorí o tom, že aj náš súcit a milosrdenstvo musia byť vykúpené, aby sa naše milosrdenstvo nestalo hriechom – čiže neposlušnosťou voči Bohu, keď chceme byť milosrdnejší než On.
Miriam musela sedem dní premýšľať nad tým, že jej hriech sa netýka len jej, ale celého spoločenstva, ktoré brzdí na ceste k Bohu.
Všetci traja sa snažili ísť podľa litery zákona, ale boli proti Duchu toho istého zákona.
Nemôžeme sa dopredu vzdať všetkých bojov za pravdu, ale musíme sa usilovať byť v nich vedení Božím Duchom a nie nízkymi pohnútkami.
Miriam uzdravil Boží zásah na modlitbu brata, ktorého napadla a obviňovala. No potom už od nej nepočujeme ani slova. Boží zásah ju pokoril raz a navždy.
Ľudia niekedy neunesú svoje obdarovanie, stane sa im pokušením.
Božie slovo už o Miriam mlčí, oznamuje len jej smrť. Tu však vidíme, že bola drahá svojmu národu. Bola to veľká žena, lebo ťažko padnúť môže len ten, čo stojí vysoko. Ona zo svojho pádu vstala a radí nám, ako zostať pokornými, aby sme nemuseli padnúť. Ak však padneme, ukazuje nám, že sa môžeme v kajúcnosti dostať naspäť na Božiu cestu. Jej smrť bola stratou. Žijeme aj my tak, aby aj naša smrť bola pre mnohých stratou?

Spracovala Monika Ginzeriová

 
 

 

Práve čítate:

Miriam 4 - september 2005

Zatrpknutosť

O Miriam
Aktuálne číslo
Archív