Aké pocity a hlasy sa vo vás ozývajú, keď počujete slovo „generácie“ ? Ak neutrálne, tak ste na tom ešte dobre. Jedna kamarátka, staršia odo mňa, mi pred dávnymi rokmi s nadšením rozprávala, aké je to úžasné, keď v rodine jedna generácia stojí na pleciach tej predošlej a takto to postupuje dlhé desaťročia, ba stáročia. Myslela pritom na konkrétnu rodinku svojej priateľky, kde sa viaceré generácie majú radi, podopierajú sa, majú šťastné deti a veľký pozitívny vplyv aj na svoje okolie. Vtedy som zatúžila i ja po šťastnej rodine, presahujúcej len môj život. Čo pre to môžem spraviť, pýtala som sa, veď nemôžem ovplyvniť, komu som sa narodila ani kto sú moji starí či prastarí rodičia. Ale môžem začať s novým typom generácie u seba, aspoň odo mňa. A to, ako na to, na akých princípoch to celé má stáť, sa snažíme rozoberať na stránkach novej – júnovej Miriam. Dočítate sa v nej, čo nás bolí, čo plánuje Pán Boh, ako doba formuje celé skupiny ľudí, ale nájdete tu aj svoje stále rubriky s vyhľadávanými témami pre šťastné partnerstvo, výchovu detí, humor dospelácky i detský, i návod na tvorivé voľné hodinky v izbe či v kuchyni.

 

Ak vás čosi zasiahne, neváhajte napísať nám. Podeľte sa so svojimi skúsenosťami.

Úvodník

Mladá generácia vždy prináša zo sebou „nový vietor“ a mala by stáť na dobrých základoch človečenstva svojich rodičov. Tak sa ľudstvo s narodením každého dieťaťa posúva vpred. Páči sa mi úslovie „.Deti stoja na pleciach svojich rodičov. “Ak sú vzťahy zdravé, medzi staršou a mladšou generáciou je úcta, podpora a snaha o pochopenie. Opakom tohto postoja môže byť snaha ovládať svoje deti či vnúčatá, nezáujem o najbližších či presvedčenie, že si nerozumieme a vzájomne si nemáme čo ponúknuť. Medzigeneračné vzťahy sú citlivé a zložité. Boh nás však vedie vo všetkých oblastiach, ak máme úprimnú túžbu dať sa viesť. Miriam, ktorú držíte v ruke, vám prináša rozličné pohľady a príbehy na túto tému. Nazrieme spolu do Biblie a nastavíme zrkadlo aj dennej realite. Ponúkame vám zopár impulzov, bez privlastňovania si práva na pravdu, uvedomujúc si, že „nikto nevie, ako tlačia tvoje topánky, pokiaľ v nich nechodí“. (indiánske príslovie).

 

Možno práve cez leto obúvate túlavé topánky častejšie ako inokedy a pri obdivovaní krásy prírody či miest pribudnú aj otlaky a zranenia na nohách. Časom sa vyhoja a vy viete, že vaša námaha stála za to. Vo vzťahoch tiež kráčame niekedy cestou hladkou s krásnym výhľadom, niekedy cestou kľukatou či dokonca tŕnistou. Ja vám za celú redakciu prajem, aby vás pomyselné topánky života, ktoré obúvate vo vzťahoch s najbližšími, tlačili a zraňovali čo najmenej.

 

Eva