My v čase.

 

Určite sa nemýlim, keď usudzujem, že každý nejakým spôsobom bojujeme s časom či o čas. A snažíme sa vtesnať náš bohatý program do minút, hodín a dní. To je na jednej strane dobrý signál – nenudíme sa, máme veľa blízkych ľudí, sme užitoční, na druhej strane sa to môže stať Damoklovým mečom...

 

Jarná Miriam prichádza s aktuálnou témou hodín, merania času, rozmnoženia drahocenných sekúnd a ako vždy – s osobnými príbehmi obyčajných slovenských žien, ktoré pracujú, slúžia, starajú sa o domácnosť, o deti, o blížnych, o dobročinné projekty, relaxujú rôznym spôsobom, ale i bojujú, milujú, hľadajú a nachádzajú. Čo? Kde? Začítajte sa a dozviete sa.

 

Miriam č.1 ponúka 2 rozhovory – s bábkoherečkou detských predstavení Kikou Letkovou – a so zakladateľom občianskeho združenia Návrat, ktoré tiež slúži deťom, len iným spôsobom. Pri deťoch ostaneme aj v projekte Bábky v nemocnici, ktorý môžete aj podporiť, či v rubrike Výroky detí, ktoré sa na svet dívajú vždy originálne.

 

Podnetným čítaním ale môže byť aj článok o štúdiu cudzích jazykov, alebo Partnerstvo (s Bohom), ktoré sa v istej etape týka úplne každej ženy, prípadne recept na veľkonočnú jahňaciu polievku. A tie, čo rady tvoríte, sa snáď necháte inšpirovať návodom na domácky vyrobené nástenné hodiny. A keďže opakovanie je matka múdrosti, zopakujte si s nami známe či neznáme pravidlá bielenia zubov a pitný režim. Ruku na srdce - kto z nás ho bez znovu a znovu upozornení presne dodržuje?

 

Prinášame aj dve nové rubriky – Zlepšeniny (praktické rady žien ženám „všehochuti“) a Stretnutia. Prvý fascinujúci príbeh nám vyrozpráva  mladý muž menom Marek.

 

Nebude chýbať ani slovo duchovného – tento raz od Martina Hunčára – kazateľa Slova života.

 

A v závere si oslaďme život vtipmi. Veríme, že sa zasmejete na nich i vy.

Úvodník

„Vyčkaj času ako hus klasu“, hovorievala mi mamička, keď som sa nevedela čohosi vytúženého dočkať. Napríklad dobrého manžela. Ona bola na rozdiel odo mňa trpezlivá. Dnes som už i ja viac. Pribudli mi skúsenosti, napríklad viem, že práca vždy na mňa doma počká :-) a že chvatom si len privolávam migrénu. Mamička bola akosi prirodzene múdra. Neskôr sa mi do rúk dostala kniha, nadprirodzene múdra, v ktorej sú ukryté ďalšie knihy, spolu ich je tuším 99. Jedna z nich pojednáva o tom, že na všetko je určený špeciálny čas. Asi by som tomu neverila, keby som si to neodskúšala. A ono to fakt funguje. Všetci mi dopriali čas na smútok – vyrovnanie sa so smrťou mamičky, inokedy si najbližší so mnou vychutnávajú minúty smiechu pri pozeraní skvelej komédie, alebo dni chrípky, keď si konečne raz aj žena matka smie cez deň pospať a hneď je život ružovejší. Hromadí sa prach na poličkách? Veď aj naň príde čas. Podľa Kazateľa aj na knižky, na obálku ktorých sa túžobne dívam. Len ten jeden priestor si musím vytvoriť sama, ten sa rád nebadane odsúva a stráca v neurčite a pritom je najdôležitejší. Čas na vzťahy, najmä na ten jeden mimoriadne vzácny Vzťah, z ktorého čerpám všetko, čo ako človek potrebujem: nehu, pochopenie, energiu, zmysel ostatných činností, slová útechy, rozum ...  Fascinuje ma, že všetci – muži i ženy, chorí i zdraví, Slováci i Číňania, deti i dospelí, predavačky i učiteľky ... sme dostali 7 dní v týždni, 24 hodín v dni, aspoň tu sa snáď necítime ukrivdení, všetci máme rovnako! A ja rozhodujem, ja sama, čo spravím ďalej. A to vám túžim zdieľať spolu s priateľkami, ktoré so mnou pripravili novú Miriam. Ako trávite čas vy?

 

Alena