Otec. Kto je môj otec? Má jeho prítomnosť či neprítomnosť nejaký vplyv na môj život a dozrievanie? Aký a prečo? A čo Otec Nebeský?


Nad týmito a podobnými otázkami sa zamýšľame v marcovom čísle časopisu Miriam – časopisu pre ženu s otvoreným srdcom, ktorý pre vás vychádza už siedmy rok.


Na úvod prinášame krátku Anketu, v ktorej malé dievčatká i dospelé ženy odpovedajú, aký je ich otec a aký majú s ním vzťah (str. 4 – 5).


To, nakoľko sa žena cíti ženou, je v podstatnej miere ovplyvnené tým, ako sa k nej správal v detstve jej otec. Otcovská láska sa líši od materinskej, ale je rovnako dôležitá v živote dievčaťa a jej vzťah s otcom ovplyvňuje jej správanie sa v dospelosti (str. 6 – 7).


Téma je venovaná aj hľadaniu vlastnej identity. Tou najvnútornejšou a podstatnou je identita Božieho dieťaťa, ktorú dosiahneme až vtedy, keď do svojho vnútra prijmeme Božieho Ducha (str. 8 – 10).


Ako pomôcka pre mužov, ako byť dobrým otcom, môže poslúžiť knižka Na otci záleží (str. 11). No vedeli ste, že každý muž je, resp. má byť otcom? A nesmieme zabudnúť ani na Boha, ktorý je Otcom nás všetkých (str. 16 – 17).


Poznáte význam a vznik sviatku Dňa otcov? Ak nie, ponúkame krátky pohľad do histórie (str. 12). A prinášame tiež veselé i vážne rozprávanie otca o vyletení dcéry z rodičovského hniezda (str. 13 – 14).


V rubrike Z môjho života si môžete prečítať svedectvá žien o ich vzťahu s otcom, o dospievaní, keď otec chýba, alebo o vzťahu muža s jeho dvoma dcérami a prežívaní jeho otcovstva (str. 18 – 22).


Zaujímavé a svieže čítanie na vás čaká v Rozhovore, kde sme tentokrát privítali všestranného a tvorivého umelca Daniela Heviera (str. 23 – 25).


Ani v tomto čísle nechýbajú rubriky Partnerstvo a Rodina s novými inšpiráciami pre život, predstavuje vám celoslovenský Projekt Sára, na odľahčenie a pobavenie sú tu Výroky detí či Vtipy a nezabúdame ani na zdravý životný štýl.


V Literárnej kaviarni sme sa vybrali za ďalšími pamiatkami UNESCO, tentokrát do mesta Bardejov, ale ponúkame aj reportáž z českého hospicu v Prachaticiach (str. 40 – 45).


A pre lúšteniachtivých je tu opäť Krížovka.


Dočítania!

Úvodník

   Keď sme v tichu a zavrieme oči, čo nám prvé napadne pri slovách otec? Pravdepodobne asociujeme v predstavách obraz nášho otca. A ak si odmyslíme jeho obraz a spomienky konkrétnych udalostí? Skúste to so mnou. Zatvorte oči a chvíľu počúvajte svoje vnútro… Je to, čo vnímate, pokoj, opora, láskavosť, radosť, prijatie, autoritatívnosť, strach, hnev, hanba, bezmocnosť, odpor, nepokoj… Možno prázdnota (ak otec nebol)? Je to pocit z nášho hlbokého vnútra spájajúci sa s otcom. Ten pocit tam ostane, aj keby sme sa vedome snažili vykoreniť všetky spomienky na neho. My ženy sme v živote a myslení ovplyvňované vo veľkej miere emóciami. Tá podvedomá predstava nášho fyzického otca vplýva na vnímanie nášho nebeského otca. Odmalička ako špongie nasávame otcov vzor správania k nám. Mám veľkú chuť kričať: „Otcoviááá, je véééľmi dôležité, ako sa k nám dcéram správate. Ovplyvňuje to celý náš život!“ Ak bol otec pre nás príkladom láskavosti, prijatia a podpory, ak dával slobodu, ukazoval život obety a radosť v Bohu – aleluja! Ak to tak nie je, odovzdávajme to v modlitbe nebeskému otcovi. On to môže v nás uzdraviť. On jediný má tú moc, pravý a osobný Boh, láskavý otec, prijímajúci nás do svojho náručia po milióntom zlyhaní, dávajúci absolútnu slobodu rozhodnúť sa aj bez Neho, tešiaci, pomáhajúci, spravodlivý a pevný, ponúkajúci pravé šťastie. Je úžasné byť dcérou takéhoto otca a prijať do svojho života Jeho otcovstvo.

 

Evka