MUDr. na "bé"

   Existujú výskumy (ale je to viditeľné aj voľným okom), že vo voľbách sa na kandidátnych listinách lepšie darí tým zo začiatku abecedy, prípadne z konca, zvýhodnení sú lekári, učitelia... Taký MUDr. Baláž, gynekológ alebo aspoň zubár, si ani nemusí robiť kampaň. Kdesi v Austrálii už kandidáti iných mien a povolaní dokonca podali žalobu na znevýhodňujúci systém.
   Neúspešne. Ale o čomsi to predsa vypovedá. Zdá sa, že my voliči sa správame diskriminačne. Nevolíme na základe objektívnych ukazovateľov politických schopností, ale podľa nejakých nálad spojených s emóciami, dojmami, psychologickými faktormi... Znásobene to azda platí v komunálnych voľbách, kde akoby šlo o menej.
   A pritom ide minimálne o naše dane z príjmu. Obce z nich dostávajú 70,3 percenta. Priemerne zarábajúci občan teda zaplatí svojej obci ročne približne 1 500 eur. Taká Bratislava získa iba na dani z príjmov ročne 87 miliónov eur, Žilina 22 miliónov, Ružomberok 10 miliónov a 15-tisícová Detva 100-tisíc eur.
   Obce nám z tých peňazí zabezpečujú kanalizáciu, os-vetlenie, upratovanie a mnohé ďalšie samozrejmosti civilizovaného života, ale majú pod palcom aj iné veci. Keď sa napríklad toľko hovorilo o hazarde a megakasíne na Dunaji ako o hrozbe pre celé Slovensko, len nesmelo sa kde-tu ozvala pripomienka, že v obciach môžu poriadok zabezpečiť miestni poslanci sami. Oni určia, ako môžu výherné automaty fungovať: kde, kedy, za akých podmienok. Podobne je to s nedeľnou prácou. Obecné zastupiteľstvá môžu urobiť viac ako politicky poprepletaný a pozaväzovaný parlament. Gordický uzol pretnú jedným všeobecne záväzným nariadením o obmedzení otváracích hodín obchodov.
   Teda preťali by, keby pozbierali odvahu a chopili sa pomyselného meča. Politická ráznosť a ochota ísť s kožou na trh sa však nekupuje v jednom balení s lekárskym či učiteľským titulom. A už vôbec sa nededí s priezviskom na bé... Byť „dobrým človekom“ nestačí, naopak, obľúbené tety učiteľky a zaneprázdnení páni doktori často dvíhajú ruky podľa straníckych pokynov. Ak im vôbec pracovné povinnosti dovolili zúčastniť sa na zasadnutí.
   Ako teda spoznať potenciálneho obecného poslan-ca, ktorý sa bude hrnúť do riešenia problémov a bude to robiť v záujme svojich spoluobčanov? V prvom rade treba odfiltrovať všetkých, pri ktorých bliká kontrolka „je mi to jedno“ alebo „chcem sa nabaliť“. Ako ich vysypať cez voličské sito? Najjednoduchšie tak, že si z neho povyberáme tých, ktorí sa očividne nabaliť nechcú. Čiže „aktivistov“ a „idealistov“. Často v jednom.
   Aktivisti sú tí, čo napríklad bojovali proti benzínke na mieste detského ihriska, zorganizovali petíciu, demonštráciu, potiahli za sebou ľudí. Idealisti sú tí, čo sa neboja nových nápadov, aj keď niekedy býva z desiatich použiteľný len jeden. Ale bez zvyšných by nebol ani ten. Treba aj pragma-tikov, manažérov, skúsených politikov, ľudí dialógu a kompromisu – ale vždy na tejto báze.
   Ochotu 1. niečo urobiť, 2. niečo dobré, 3. dobré nie pre seba a svojich, ale pre „blížnych“ možno v moderných časoch celkom spoľahlivo zmerať aj cez ochotu vzoprieť sa lukratívnym ponukám budovateľov polyfunkčných stavieb a nepustiť vynachádzavým lobistom park, historickú budovu, námestie, kalváriu. Otázka, ako sa kandidáti na miestnych poslancov stavajú k takýmto stavbám, je jednou z mnohých, ktoré nijako nesúvisia s abecedným poradím ani profesiou.
   V novembrových komunálnych voľbách máme šancu ich položiť. A zodpovedať.

Terézia Rončáková