Kríza viery...

    Moja kríza prišla zo sklamania z cirkvi, stručne povedané, zo zistenia, že podobné nepríjemné črty, ako mali kedysi komunistickí predstavitelia v období totality, sa ešte stále prejavujú aj u cirkevných predstaviteľov a pod rúškom cirkevnej služby mnohí obhajujú a presadzujú len svoje sebecké záujmy. Keď milujem Boha a cirkev, tak je taká kríza veľmi bolestivá. Modlila som sa, nech sa nestanem zahorknutou, nech sa lacno neprispôsobím a nech mi sám Boh ukáže cestu a riešenie.
    Pán Boh sa dokázal ako milostivý a vo svojej láske kreatívny, otvoril mi „dvere“ možností, dal spoznať ďalšie talenty, ľudí a spolupracovníkov. Jednu vec urobil Boh špeciálne – poslal mi do cesty viaceré ženy a pomohol mi lepšie sa zakoreniť vo svojej ženskosti a vnímať Kristov pohľad na seba. Špeciálne jednu ženu farárku mi Pán Boh poslal, aby ma opäť inšpiroval radosťou vo viere v Boha a vo vlastnej cirkvi. Keď nad tým spätne premýšľam, tak je to udivujúce a úžasné, že Boh vie, koho nám poslať na pomoc. Viem teraz, že aj mňa pošle. On ma stavia do novej modlitebnej skupinky žien a ďalších projektov. Cez zranenie vo viere sa stávam opäť „ranenou uzdravovateľkou“, ktorá môže poukazovať na nášho Spasiteľa Pána Ježiša Krista, ktorého rany nás uzdravili pre večnosť.
    Mám v srdci túžbu ekumenickej spolupráce Božích detí a myslím si, že práve ako ženy z rôznych cirkví s úprimnou vierou, láskou a záujmom máme čo ponúknuť tomuto svetu. To je dobrá výzva.

Mgr. Miriam Prášilová
Evanj. farárka ECAV, pôsobiaca v evanjelickej diakonii v programe klinickej pastorálnej starostlivosti – v NOÚ v Bratislave a koordinátorka dobrovoľníkov DS Vŕba pri OÚSA Heydukova ul., BA