Založiť časopis pre ženy nebol môj nápad. Oslovili ma traja ľudia, nezávisle od seba. Nuž som nad tým niekoľko týždňov premýšľala, spýtala sa Boha a začala so 6-stranovým plátkom, ktorý nám potvrdil živý záujem žien z blízkeho okolia. Potom som oslovila zopár kamarátok z bratislavských spoločenstiev, či by si v tejto službe vedeli predstaviť seba. Skúsili to a zostali takmer všetky až dodnes. A pribudli ďalšie. Ja teda vediem redakčný tím, s ktorým sa učím pisateľskému a prekladateľskému remeslu, pripravujem naše mesačné stretnutia,  píšem a čítam články, korigujem, upravujem, komunikujem s verejnosťou, hľadám sponzorov a reklamné možnosti, pomáham pri distribúcii a mnoho ďalšieho.

   Som vydatá za vysokého, veselého muža športového typu, ktorý ma postupne nadchýna pre šport. Máme dvoch chutných synčekov. Milujem more, divadelné muzikály, rada debatujem s kamarátkami a vyžívam sa v pečení koláčov. Profesionálne sa venujem vyučovaniu nemčiny a slovenčiny pre cudzincov. Ale teraz som na materskej. Nuž „vyučujem“ najčastejšie veršovačky a detské pesničky.

S Alenkou som sa zoznámila „náhodou“ na jednom kurze; píšem náhodou v úvodzovkách, lebo na náhodu neverím, myslím, že v tom bolo Božie riadenie. Dozvedela som sa, že robí v časopise pre ženy a ponúkla mi, či by som si vedela predstaviť spoluprácu s nimi. Pod pojmom ženský časopis sa mi v mysli vybavil nejaký bulvár, ale keď som zistila, že ide o kresťanské médium, nadchlo ma to. Miriam sa mi zapáčila (dovtedy som o nej nepočula), a keďže ma celkom baví písanie a niekde hlboko vo mne bola aj skrytá túžba robiť v časopise, s radosťou som sa na tento projekt podujala.
   Vyštudovala som botaniku a aj naďalej sa jej venujem. Baví ma túlať sa po prírode, objavovať nové veci. Vo voľnom čase si rada prečítam dobrú knižku, idem na turistiku do hôr, pomôžem niečo v záhradke, v lete to môže byť plávanie a v zime lyžovanie či korčuľovanie. Som slobodná a rokov mám tak akurát :-). Som povaha, ktorá radšej počúva alebo píše ako rozpráva, možno aj preto som v Miriam. Tak snáď to bude na úžitok...

K práci na časopise Miriam ma pozvala kamarátka – naša dnešná šéfredaktorka Alenka, s ktorou sa poznáme už dlhé roky. Už si nepamätám všetky podrobnosti, ale bolo to tuším tak, že pri jednom z našich nie príliš častých stretnutí sa ma spýtala, či by som sa nechcela stretnúť s ďalšími dievčatami, s ktorými zakladá nový kresťanský ženský časopis. Vypýtala som si čas na  premýšľanie a modlitbu a sama som bola prekvapená, ako ma tá myšlienka zaujala. Vôbec som nemala predstavu ani túžbu niekedy pracovať na časopise, ale postupom času sa mi to zapáčilo a dokonca som začala písať! Prežívam postupne silnejúcu vnútornú istotu, že to je moje miesto, že ma do tejto služby povolal sám Boh – aj keď to znie asi príliš hrdo,  ale nejako tak to je. Učím sa písať a byť verná v dodržiavaní termínov, ako aj pátrať a pýtať sa, čo by som mohla priniesť. Zároveň načúvam v srdci, ako sa táto vec kryje s mojím vnútorným smerovaním a mojou prácou a poslaním psychologičky – kresťanky.

Do redacie časopisu Miriam som sa dostala cez moju dlhoročnú priateľku Marcelku, ktorá ma pozvala na stretnutie s tímom žien, ktoré majú nadšenie, víziu a dary slúžiť prostredníctvom ženského kresťanského časopisu slovenským ženám. Prijali ma medzi seba a ja mám tú česť pracovať pre Božie kráľovstvo s úžasnými priateľkami s otvoreným srdcom.

   Rada sa prechádzam v prírode, v ktorej vnímam Stvoriteľa a pokoj. Rada čítam a píšem, teda keď je čas, lebo ma permanentne zamestnávajú naše tri ratolesti. Žijem jedenásť rokov v manželsve s mužom, ktorého si nesmierne vážim a milujem, s ktorým sme dve polovice jednej duše.

   Moje povolanie? Som mamina troch detičiek a som zdravotná sestra. Obe tieto povolania sú náročné, obe ma napĺňajú a obe žijem rada.
   Verím v silu modlitby a som presvedčená, že žiadny materiálny nedostatok, fyzická slabosť, bolesť a ani osobnostná neschopnosť mi nemôžu zabrániť konať dobro. A dobro sa šíri ako kruhy na vode. Pozývam vás každý deň vhodiť kamienok a urobiť okolo seba kruh.

Do časopisu Miriam – už vyprofilovaného, etablovaného, plnofarebného – som naskočila ako do rozbehnutého vlaku; veziem sa teda a je mi krásne...
   Písanie je pre mňa prostriedok pre hľadanie, (občasné) nachádzanie a utrieďovanie si vlastných myšlienok. Mám radosť, že prostredníctvom Miriam nekráčam po tejto ceste sama, ale s veľkým spoločenstvom rovnako hľadajúcich a nachádzajúcich žien.
   Som vydatá za manžela – záchrancu. Keď sa potápam, vyťahuje ma na hladinu, a keď príliš lietam, stiahne ma na pevnú zem. Máme dve deti, ktoré spoznávajú svet a my sa tak naňho môžeme dívať aj ich očami.